Prečo vstať z postele (K27)

Nie vždy sme úprimní v tom, aký je bežný ľudský život ťažký.

Pre väčšinu ľudí sú zúfalstvo, žiaľ, úzkosť a duševné choroby súčasťou ich každodenného prežívania. Hoci sme dosiahli obrovské pokroky v terapii a psychiatrii, nakoniec je bremeno života stále o všedných rozhodnutiach, ktoré musíme robiť – ako dennodenné rozhodnutie vstať z postele.

V tejto osobnej eseji Alan Noble uvažuje o jedinečnom bremene každodenného života v modernom svete. Píše, že niekedy je rozhodnutie pokračovať uprostred veľkého utrpenia – jednoducho vstať z postele – samo osebe mocným svedectvom o dobrote života a Boha.

„Život vás skôr či neskôr nevyhnutne ubije a vaša reakcia na to utrpenie bude o niečom svedčiť. Budú chvíle, keď budete subjektívne presvedčení, že život sa neoplatí žiť a že existencia nie je krásna ani dobrá, ale zložitá a bezvýznamná. Keď tie časy prídu, vašou povinnosťou je pozrieť sa na druhých ako na svedectvo o Božej dobrote, pamätať na svoju zodpovednosť starať sa o druhých a pamätať si, že vždy ste svedkom, či už ním chcete byť alebo nie. Najdôležitejšie však je pamätať si, že ste Bohom milovaní. To znamená uznať objektívnu skutočnosť, že život je dobrý a že napriek nášmu trápeniu musíme vstať a ísť ďalej.“